Centrum chirurgie ruky
O našom centre
Cieľom centra je poskytovať ucelenú a komplexnú zdravotnú starostlivosť zameranú na horné končatiny. Naši lekári sú v tomto odbore špecialisti a pacientom pomáhajú so širokým spektrom diagnóz, ktoré sa týkajú rúk od ramien až po špičky prstov. Centrum chirurgie ruky úzko spolupracuje s našimi ortopédmi a inými odborníkmi z AGEL Clinic, preto je našim pacientom zabezpečená komplexná a kvalitná zdravotná starostlivosť.
Problémy, ktoré riešime v našom centre
Podrobný opis diagnóz, ktoré riešime v našom centre
Príznaky
- tŕpnutie a necitlivosť prstov ruky
- nočné bolesti v ruke
- atrofia svalstva palcového bruška
Liečba
- konzervatívna – kľudový režim, dlahovanie, B-vitamíny, zmena práce
- operačná – 15 minútová operácia v lokálnej anestéze
Syndróm karpálneho tunela, nazývaného aj zápästný syndróm je jedno z najčastejšie sa vyskytujúcich nervovo – útlakových ochorení ruky. Toto ochorenie býva často spôsobené pravidelným preťažovaním zápästia ruky (napríklad neprimeranou manuálnou prácou) alebo jednotvárnymi opakovanými činnosťami (ako napr. práca s počítačom, pásová výroba). Ženské pohlavie je postihnuté častejšie. Príčinami sú jednostranná – pre ruku namáhavá práca, obdobie prechodu, vrodená predispozícia úzkeho karpálneho tunelu, tehotenstvo.
Pri tomto ochorení dochádza v dôsledku zhrubnutia šliach a ich obalov k zúženiu priestoru karpálneho tunela. Na nerv ruky je tak vyvíjaný neustály útlak spôsobujúci pocit bolesti a tŕpnutia prstov prvého až štvrtého prsta. Taktiež môže byť znížená citlivosť prstov ako aj zhoršená jemna motorika ruky. Pacienti sa často budia nadránom s bolesťami ruky.
Operačné riešenie indikuje a odporučí vždy neurológ na základe EMG vyšetrenia.
Pred operáciou
Na operáciu syndrómu karpálneho tunela stačí lokálna anestézia. Okrem obvyklých predoperačných vyšetrení, nemusí pacient absolvovať žiadnu špeciálnu prípravu. Lekár však musí byť, ako pri všetkých chirurgických zákrokoch, informovaní o prípadných zdravotných problémoch, užívaní liekov, alebo o alergiách, ktorými by mohol pacient trpieť. V prípade, že pacient berie protizápalové lieky alebo lieky na riedenie krvi, mal by tieto pred samotnou operáciou pre istotu vysadiť alebo po dohode s lekárom aspoň obmedziť ich dávkovanie.
Priebeh operácie
Samotná operácia syndrómu karpálneho tunela sa robí v lokálnej anestéze a takzvanom bezkrvnom prostredí. To preto, aby krv chirurgovi neprekážala pri operácii. Pred zákrokom je preto pacientovi turniketom zastavený prívod krvi do dlane. Následne sa rezom v dlani uvoľní nerv.
Po operácii
Syndróm karpálneho tunela spadá pod takzvanú jednodňovú chirurgiu a pacient sa tak môže vrátiť zo zákroku domov v ten istý deň. Krátko po operácii môže pacient cítiť bolesť a vyskytnúť sa môžu aj opuchy a modriny v mieste operácie. Na zmiernenie bolestí pomáha zdvihnúť operovanú ruku nahor a riešením sú tiež lieky proti bolesti. Operačná rana musí byť v sterilnom prostredí, až do chvíle, kým pacientovi odstránia stehy. To býva väčšinou dva týždne po samotnej operácii. S rehabilitáciou lekári odporúčajú začať deň po operácii. Objaviť sa môže aj slabšie krvácanie z pooperačnej rany, ale včasná rehabilitácia je mimoriadne dôležitá, aby nevznikli zrasty medzi šľachami. Rekonvalescencia trvá 4-6 týždňov.
Možné komplikácie
Hlavnou možnou komplikáciou je nekompletné uvoľnenie útlaku nervu, ktoré môže znamenať pretrvávanie symptómov. Medzi bežné komplikácie spojené s každou operáciou patrí infekcia a krvácanie.
Príznaky
- sťahovanie prstov ruky do dlane
- neschopnosť vystrieť prsty
- tuhé nebolestivé hrčky a pruhy v dlani a na prstoch
Liečba
- operačná (v lokálnej alebo celkovej anestéze)
Zhrubnutím a stiahnutím spojivového tkaniva ruky pod kožou vzniká takzvaná Dupuytrenova kontraktúra, teda bezbolestná deformita ruky charakterizovaná hmatateľnými väzivovými uzlami alebo pásmi. Ako výsledok tohto spočiatku bezbolestného ochorenia sú jeden alebo viacero prstov ruky stiahnutých smerom do dlane. Dupuytrenova kontraktúra je ochorenie, ktorého priebeh je relatívne pomalý a môže trvať niekoľko rokov. Začína sa vznikom nebolestivého uzlíka v dlani, ktorého plocha sa postupne rozširujú k jednému alebo aj viacerým prstom. Týmto postupným rastom obmedzuje ich pohyb a bráni prstom v narovnaní.
Dupuytrenova kontraktúra sa delí podľa rozsahu na 3 typy – jednoduchá kontraktúra, ktorá zasiahne iba jeden – spravidla štvrtý a piaty prst, ďalej je známa kontraktúra zložitého typu, ktorá postihuje celú ruku, vrátane palca alebo je popísaný dlaňový typ, pri ktorom je postihnutá len dlaň samotná.
Pre koho je operácia Dupuytrenovej kontraktúry vhodná?
Ochoreniu Dupuytrenovej kontraktúry sa nedá nijako priamo predchádzať. Lieči sa spravidla operačne často až v momente, kedy je u pacientov obmedzená schopnosť používania prstov, napriek tomu, že je možné kontraktúru operatívne riešiť už v jej začiatkoch. Pacienti ale veľmi často prehliadajú prvé bezbolestné príznaky tohto ochorenia a zbytočne vyčkávajú s návštevou lekára napriek tomu, že v začiatkoch je operačný zákrok korekcie výrazne jednoduchší. Často je preto operovaná až vo vysokých štádiách ochorenia samotného, kedy už nemusí byť možná úplná náprava funkčnosti prstov. Preto je nutné aby kontraktúru diagnostikoval kvalifikovaný odborník, ktorý správne definuje rozsah a určí správnu liečbu.
Pred operáciou
Na operáciu Dupuytrenovej kontraktúry stačí zväčša lokálna anestézia. Okrem obvyklých predoperačných vyšetrení, nemusí pacient absolvovať žiadnu špeciálnu prípravu. Lekár však musí byť, ako pri všetkých chirurgických zákrokoch, informovaní o prípadných zdravotných problémoch, užívaní liekov, alebo o alergiách, ktorými by mohol pacient trpieť. V prípade, že pacient berie protizápalové lieky alebo lieky na riedenie krvi, mal by tieto pred samotnou operáciou vysadiť alebo po dohode s lekárom obmedziť ich dávkovanie.
Priebeh operácie
Samotná operácia Dupuytrenovej kontraktúry sa robí v takzvanom bezkrvnom prostredí. To preto, aby krv chirurgovi neprekážala pri operácii. Pred zákrokom je preto pacientovi škrtidlom zastavený prívod krvi do dlane. S ohľadom na rozsah postihnutia môže operácia prebiehať viacerými spôsobmi. Narezanie problematického väzivového pruhu je najjednoduchším riešením tohto problému. Tento zákrok sa nazýva aponeurotómia a používa sa pri ňom injekčná ihla, takže po zákroku nezostáva jazva. V prípade tohto riešenia je však vysoké riziko, že sa ochorenie vráti. Z tohto dôvodu preto odborníci odporúčajú odstrániť problematické tkanivo. V tomto prípade ide o aponeurektómiu a lekár sa pri tomto spôsobe musí rozhodnúť, či vyoperuje len choré tkanivo, alebo aj okolité tkanivá, aby tak zabránil recidíve, teda návratu ochorenia. Množstvo odobratého tkaniva je určené s ohľadom na zachovanie nervov, ciev a šliach v dlani. Stáva sa, že treba spolu s vnútorným tkanivom odstrániť aj časť kože, ktorá môže byť s poškodeným podkožným väzivom spojená. V takýchto situáciách je nutné transplantovať kožu.
Po operácii
Dupuytrenova kontraktúra spadá pod takzvanú jednodňovú chirurgiu a pacient sa tak môže vrátiť zo zákroku domov v ten istý alebo na druhý deň po zákroku. Presné pokyny o tom, ako ošetrovať pooperačné rany aj o priebehu rekonvalescencie a rehabilitácie dá pacientovi lekár počas kontrol. Krátko po operácii môže pacient cítiť bolesť a vyskytnúť sa môžu aj opuchy v mieste operácie. Na zmiernenie bolestí pomáha zdvihnúť operovanú ruku nahor a riešením sú tiež lieky proti bolesti. Operačná rana musí byť v sterilnom prostredí, až do chvíle, kým pacientovi odstránia stehy. To býva väčšinou dva týždne po samotnej operácii. S rehabilitáciou lekári odporúčajú začať čo najskôr aj v prípade, ak pacient pri rehabilitačných cvičeniach pociťuje bolesť. Objaviť sa môže aj slabšie krvácanie z pooperačnej rany, ale včasná rehabilitácia je mimoriadne dôležitá, aby na dlani nevzniklo zjazvené tkanivo. To by totiž mohlo mať podobný efekt, ako samotné ochorenie, ktoré obmedzuje hybnosť dlane. Rekonvalescencia trvá jeden až tri mesiace. Závisí od toho, ako veľmi vážne bolo postihnutie pred zákrokom. V tomto smere je potom dôležitý aj prístup pacienta a rýchlosť hojenia rán.
Možné komplikácie
Operácia Dupuytrenovej kontraktúry je špecifická tým, že v mieste zásahu na dlani, kde treba často odstrániť veľa tkaniva, je veľké množstvo ciev a nervových zakončení. Poranenie štruktúr v okolí operačnej rany môže spôsobiť dočasnú či trvalú necitlivosť či brnenie v operovanej oblasti. V snahe vyhnúť sa riziku, že pri operácii nebude odstránené dostatočné množstvo tkaniva, môže dôjsť k tomu, že sa opätovne začne vyvíjať ochorenie.
Viac o tejto diagnóze sa dozviete v rozhovore s doktorom MUDr. Tomášom Hegerom, PhD., MPH, MHA z Centra chirurgie ruky AGEL Clinic.
Príznaky
- zasekávanie sa prstov ruky v ohnutí
- neschopnosť vystrieť prsty
- tuhá bolestivá hrčka v dlani
Liečba
- miniinvazívna – injekcia kortikosteroidu
- operačná (v lokálnej anestéze)
Čo je skákavý prst alebo stenotizujúca tendovaginitída?
Stenotizujúca tendovaginitída, alebo skáčuci prst je ochorenie ktoré postihuje šľachy a pútka prstov. Šľachy sú vlastne spojením medzi svalom a jednotlivými článkami prstov. Pútko tvorí viacero kruhov vytvárajúc tunel, cez ktorý prechádza šľacha. Pútka na prstoch presne vymedzujú miesto kadiaľ šľachy kĺžu. Za normálnych okolností šľachy hladko kĺžu v týchto tuneloch. Pri skákavom prste pútko ktoré je na začiatku prsta v dlani zhrubne, v dôsledku čoho sa šľacha pri pohybe začne zasekávať. Pohyb prsta sa stáva bolestivým, šľacha sa zapáli a opuchne, v dôsledku čoho sa pohyb a bolesť ešte zhorší. Časom sa môže na šľache vytvoriť uzlík ktorý potom bráni úplne pri pohybe prsta.
Čo spôsobuje skákavý prst alebo stenotizujúcu tendovaginitídu?
Príčina nie je vždy známa. Niektoré skáčuce prsty sú spojené s inými ochoreniami, ako je reumatoidná artritída, alebo cukrovka. Tiež úraz dlane, alebo prsta môže byť spúšťacím faktorom. Vo väčšine prípadov je však príčina neznáma.
Príznaky skákavého prsta alebo stenotizujúcej tendovaginitídy
Ochorenie začína bolestivosťou na začiatku prsta v dlani. Táto oblasť je citlivá na tlak. Často môžeme nahmatať bolestivý uzlík v tejto oblasti.
Liečba skákavého prsta alebo stenotizujúcej tendovaginitídy
Cieľom liečby je odstrániť skákanie prsta, a zabezpečiť plnú hybnosť prstu. Tiež sa musí odstrániť opuch okolo šľachy tak aby sa zabezpečil plný pohyb. Niekedy pomôže dlahovanie prsta a užívanie protizápalových liekov. Tiež môže pomôcť upravenie aktivít ruky. Ak konzervatívny spôsob liečby nepomôže, odporúča sa obstrek putka. Ak nie je úspešná táto liečba, je nutná operácia. Zákrok sa robí v lokálnej anestézii, a jedná sa o ambulantný zákrok. Cieľom operácie je prerušiť pútko na začiatku prsta v dlani, čím sa uvoľní pohyb šľachy. Cvičenie začína ihneď po operácii. Stehy sa vyberajú po dvoch týždňoch.
Ganglión je nezhubná cysta naplnenú väzkým obsahom, ktorá vzniká vyklenutím kĺbneho púzdra, s ktorým vo väčšine prípadov aj súvisí. Jej obsahom je kĺbny maz. Môže vznikať aj z obalov šliach. Ganglión vzniká buď postupne niekoľko mesiacov, alebo náhle. Vyskytuje sa častejšie u žien medzi 20. a 40.-tym rokom. Vo väčšine prípadov je lokalizovaný na zadnej ploche zápästia, ale nie je zvláštnosťou jeho lokalizácia aj na prednej ploche zápästia a na prstoch. Obyčajne je dobre viditeľný a hmatateľný ako elastická pohyblivá rezistencia, niekedy bolestivá na pohmat. Môže spôsobovať bolestivosť a slabosť ruky pri určitom pohybe. Počas rastu dochádza často k ich prasknutiu a opätovnému vytvoreniu. Liečba gangliónov je operačná. Aj napriek odbornému ošetreniu gangliónu môže dôjsť k jeho recidíve.
Popis operačného výkonu
Ganglión je nezhubný nádor mäkkých častí, ktorého pôvod je väčšinou v šľachových pošvách alebo kĺbnych púzdrach. Klinicky ide o podkožné zdurenie, ktoré je vo väčšine prípadov elastickej konzistencie, pevne fixované k spodine, obsahujúce rôsolovitú, číru a viskóznu tekutinu. Niekedy však ganglión môže byť tuhý, až imponuje dojmom kostného výrastku. Najčastejšie sa vyskytuje na dorzálnej strane zápästia, v oblasti proximálneho falangu alebo distálneho interfalangeálneho kĺbu. Gangliá môžu byť bolestivé (najmä pri ich prvom výskyte), môžu meniť svoju veľkosť aj tvar, niekedy môžu dokonca úplne zmiznúť. V závislosti od veľkosti a lokalizácie môžu obmedzovať pohyb ruky alebo prstov. Špecifická príčina vzniku ganglia doposiaľ nebola dokázaná. Ganglión sa môže okrem iného objaviť v súvislosti s traumatickým mechanizmom, degeneratívnym ochorením tkanív v okolí kĺbu alebo šľachovej pošvy (napr. reumatoidná artritída atď.).
Predoperačná príprava
Operácia nevyžaduje špeciálnu prípravu. Pre možnosť zvýšeného krvácania odporúčame pacientom neužívať 3 týždne pred operáciou lieky, ktoré obsahujú kyselinu acetylsalicylovú (napr. acylpyrín, aspirín, anopyrín).
Operácia
Operačný zákrok sa realizuje najčastejšie v miestnom alebo zvodovom znecitlivení. Anestézia sa aplikuje injekčne priamo do miesta operácie, prípadne cielene k nervom v oblasti zápästia alebo pazuchy (zvodové znecitlivenie). Aby sa zabránilo krvácaniu počas operácie, táto operácia sa vykonáva pri zaškrtení hornej končatiny manžetou. Táto manžeta môže pri dlhšie trvajúcej operácii spôsobiť bolesť tak, že je nutné ju uvoľniť ešte pred koncom operačného zákroku. Pri samotnej operácii sa rôzne vedenými kožnými rezmi nad útvarom chirurgicky odstraňuje – extirpuje ganglión súčasne s častou kĺbneho púzdra, resp. šľachovej pošvy z ktorej ganglion vyrastá.
Pooperačná starostlivosť
Pri bolesti analgetiká. Pooperačne je nutná zvýšená poloha (elevácia) operovanej končatiny, ktorá zmierňuje bolesť a zmenšuje opuch. Ruku treba polohovať v dlahe 21 dní po operácii, v závislosti od lokalizácie a veľkosti ganglia.
Možné komplikácie
Vo všeobecnosti je pravdepodobnosť výskytu komplikácii priamo úmerná prítomnosti rizikových faktorov (napr. pokročilý vek, diabetes mellitus, ateroskleróza, choroby srdca a pľúc, nesprávna životospráva, obezita, fajčenie, väčší rozsah operačného výkonu).
Medzi všeobecné komplikácie, ktoré sa môžu vyskytnúť pri akejkoľvek operácii, patrí krvácanie počas a po operácii, infekcia, roztrhanie operačnej rany, predlžené hojenie rany, tvorba hypertrofických až keloidných jaziev, alergická reakcia na dezinfekciu, použité lieky alebo na šicí a obväzový materiál. Pri vážnych komplikáciách môže byť potrebná opakovaná operácia.
Medzi špecifické komplikácie extirpácie ganglia môžeme zaradiť napr. poškodenie kožných nervov, ktoré je väčšinou reverzibilné. Dôsledkom ich poškodenia býva prevažne dočasné alebo výnimočne aj trvalé mravenčenie, pálenie, brnenie a obmedzená citlivosť v operovanej oblasti, resp. prstov alebo ruky. Napriek tomu, že chirurgická liečba je považovaná za najefektívnejšiu, ganglión sa môže znovu objaviť. Chirurgický zákrok nerieši totiž príčinu, ale iba následok. Percento recidív sa v literatúre udáva okolo 10 %. Prevencia vzniku nie je známa. Pri operácii v zanedbanom a v pokročilom štádiu ochorenia a po rozsiahlejších výkonoch nemožno vylúčiť vznik algodystrofického syndrómu (Sudeckov syndróm), čo je ochorenie sprevádzané výrazným opuchom a bolesťami celej ruky. Táto komplikácia vyžaduje i niekoľkomesačnú intenzívnu liečbu a neliečená môže spôsobiť trvalé postihnutie ruky.